Na Slovensku existuje potenciál pre pripájanie OZE

5.12.2018

Obnoviteľné zdroje sa dajú pripojiť do sústavy s dodatočnými technickými úpravami sústavy a pretrvávanie tzv. stop stavu nemá technické opodstatnenie. Niektoré uzly by aj dnes zvládli pripojenie ďalšieho výkonu, iné lokality sú už z pohľadu regulácie sústavy vyčerpané.

Zdroj: Freepik

Asociácia SAPI predstavila verejnosti závery štúdie, ktorú si nechala vypracovať v snahe vyhodnotiť situáciu a potenciál obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na Slovensku.

„Viacero krajín si stanovuje ambiciózne plány na dosiahnutie podielu OZE na spotrebe až do výšky 100 % a to už do roku 2030, prípadne 2040,“ uviedol Juraj Kubica, sekretár Slovenského výboru Svetovej energetickej rady (WEC) a hlavný autor štúdie. „Slovensko, ako krajina výrazne závislá na dovoze všetkých energonosičov, môže mať aspoň ambíciu výrazne zvýšiť podiel OZE na spotrebe energie pri zachovaní ekonomickej efektívnosti.“

OZE majú pribúdať. O koľko?

Medzinárodná organizácia IRENA odhadla potenciál pre OZE v roku 2030 na viac ako 20 %. Možnosti rastu v prípade elektroenergetiky považuje za limitované, naopak veľký priestor predpokladá v oblasti dopravy, priemyslu a budov.

Aktuálne ministerstvá hospodárstva a životného prostredia pripravujú národný plán, ktorý by mal na pozadí novej európskej legislatívy predstaviť aj stratégiu na dosiahnutie nových cieľov v oblasti OZE do roku 2030. Podľa schválenej podoby revidovanej smernice o OZE sa záväzný európsky cieľ zdvihne na 32 %.

Predbežné výpočty slovenského ministerstva ukazujú, že v prípade Slovenska by mal stanoviť národný cieľ vo výške 19 %, pričom v prípade elektriny by šlo o podiel 25 % na konečnej energetickej spotrebe . Podľa údajov ÚRSO bol vlani podiel výroby elektriny z OZE na celkovej spotrebe vo výške 17,3 %.

Schválená novela zákona o podpore OZE dáva ministerstvu hospodárstva právomoc stanoviť horný limit objemu, ktorý bude možné v jednotlivých rokoch pripojiť do sústavy. Plošné odblokovanie stop stavu, ktorý už 5 rokov bráni pripájaniu zdrojov nad 10 MW do sústavy, ale nie je isté. Hlavné slovo by mali mať samotní prevádzkovatelia sústav, ktorí určia voľnú kapacitu v jednotlivých uzloch.

„Pripojiteľná kapacita nových zdrojov do elektrizačnej sústavy je v súčasnosti výrazne obmedzená striktnými požiadavkami,“ zdôraznil Kubica. „Technickými opatreniami na inteligentné riadenie distribučných sústav (tzv. Smart grid) a zmenou tarifnej štruktúry je možné odblokovať významnú kapacitu na pripájanie nových zdrojov energie do distribučných sústav,“ dodal.

Pripojiteľná kapacita

Štátny prevádzkovateľ prenosovej sústavy si už v roku 2014 objednal odbornú štúdiu, ktorá mala určiť maximálne hodnoty inštalovaného výkonu zdrojov elektriny pripájaných do distribučných sústav pre uzlové oblasti elektrizačnej sústavy. Vypracovala ju spoločnosť EGÚ Brno a spolupodieľali sa na nej aj traja prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav. Hoci dosiaľ nebola zverejnená, ministerstvo hospodárstva jej závery spomína v pravidelných správach o bezpečnosti dodávok elektriny na Slovensku a distribučky ich zase používajú ako argument pre bezpečné fungovanie sústavy a zdôvodňujú pretrvávanie stop stavu.

Kapacita pripojiteľnosti sa v jednotlivých uzlových oblastiach výrazne líši. Avšak podľa našich informácií použitý výpočet ukázal, že v niektorých lokalitách je technicky možné pripojiť výrobný výkon aj na úrovni desiatok megawattov. Z celonárodného pohľadu a za predpokladu záložnej regulácie by sa teda celková kapacita pre nové zdroje mohla pohybovať rádovo v stovkách megawattov.

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.

Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.

Pridajte sa k nám!
Už máte prístup?

Mohlo by vás zaujímať

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK