26. 9. 2018
Po Ústavnom súde a desiatkach rozhodnutí na okresných súdoch sa na stranu výrobcu elektriny vo veci G-komponentu postavil aj krajský súd. Povinné platby, čiastky vymáhané na súdoch či nárokované škody pritom v konečnom dôsledku vždy zaplatí odberateľ a daňovník.
Zdroj: Freepik
Krajský súd v Žiline dnes (26.9.) potvrdil dve skoršie rozhodnutia okresného súdu v kauze G-komponent. Voči rozhodnutiu nie je možné sa odvolať, Stredoslovenská distribučná tak musí výrobcom elektriny vrátiť takmer sto tisíc eur.
„Po doručení sa rozhodnutie stáva právoplatným. A po márnom uplynutí lehoty na plnenie je možné pristúpiť k výkonu rozhodnutia prostredníctvom exekúcie,“ zdôraznil advokát Pavol Poláček, ktorý výrobcov elektriny zo slnka zastupoval.
„Predpokladám, že rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bude mať vplyv aj na spory na ostatných súdoch. Konania proti jednotlivým distribučným spoločnostiam sa môžu v detailoch líšiť, podstata však ostáva stále rovnaká. Distribučné spoločnosti musia neoprávnene vyberaný G-komponent vrátiť,“ dodal Poláček.
Stredoslovenská distribučná (SSD) môže ešte podať dovolanie na Najvyšší súd, pri ktorom sú však jasne obmedzené podmienky. Ani takýto krok by však nezmenil právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia krajského súdu.
SSD čelí asi 70 súdnym konaniam zo strany výrobcov obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ktorí žiadajú vrátenie platieb. V marci 2018 bola celková výška nárokov voči SSD približne 4 milióny eur, avšak táto čiastka nemusí byť konečná. Potenciálne vracanie miliónových súm výrobcom by však značne zamávalo hospodárením regulovaného monopolu, v ktorom má navyše polovicu akcií štát.
Šéf SSD František Čupr v nedávnom rozhovore pre Hospodárske noviny uviedol, že ak niektorý spor skončí právoplatným rozhodnutím v prospech žalobcov, firma zažaluje štát, ktorý tieto opatrenia prijal.
Jadro veci
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) svojou cenovou vyhláškou zaviedol od začiatku roku 2014 novú platbu za prístup do distribučnej sústavy, tzv. G-komponent. Túto platbu boli povinní platiť všetci výrobcovia elektriny pripojení do distribučnej sústavy bez ohľadu na to, či mali uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, alebo či takýto prístup do sústavy využívali.
Voči tomu sa však mnohí výrobcovia začali brániť súdnou cestou, pričom zdôrazňovali, že uzavretie zmluvy o prístupe je ich právom, nie povinnosťou.
G-komponent je dnes vo výške 30 % maximálnej rezervovanej kapacity podľa zmluvy o pripojení alebo z hodnoty výšky celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny, ak zariadenie historicky nemá uzatvorenú zmluvu o pripojení.
V júni 2016 Ústavný súd zrušil tú časť vyhlášky ÚRSO, ktorá výrobcom elektriny ukladala povinnosť platiť G-komponent a zdôraznil, že výrobcovia mali takúto platbu uhrádzať len ak majú uzatvorenú osobitnú zmluvu o prístupe a distribúcii, v ktorej sa k jej úhrade zaviazali. Napriek rozhodnutiu Ústavného súdu tri regionálne distribučné spoločnosti naďalej G-komponent od výrobcov požadujú a dosiaľ vybraté platby nevrátili. Dotknutí výrobcovia to označujú za bezdôvodné a neoprávnené obohatenie. Obrana súdnou cestou sa v tomto prípade vyplatila.
Eufória u výrobcov
Len samotná advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS už eviduje viac ako 20 vyhratých súdnych sporov na okresných súdoch na strednom, východnom aj západnom Slovensku. Dnešné potvrdzujúce rozhodnutia Krajského súdu v Žiline označila za zásadné a prelomové.
Samotný výrobca, ktorého firma v Žiline uspela, podčiarkol, že G-komponent je nesystémový a z dlhodobého hľadiska likvidačný. „G-komponent je v podstate daň za zelenú elektrinu. Celá Európa sa uberá trendom zelenej energie, no na Slovensku sa jej výrobcovia postupne likvidujú. Tento nezákonný poplatok je toho jasným príkladom,“ tvrdí Ján Karaba.
Rozhodnutie víta aj Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI), podľa ktorej je kauza okolo G-komponentu exemplárnym príkladom zneužívania moci v energetike.
Slovenskí producenti elektriny, vrátane dominantného výrobcu Slovenských elektrárni, navyše upozorňujú, že poplatok znevýhodňuje domáce firmy oproti zahraničnej konkurencii, diskriminuje tých, ktorí sú pripojení k nižšej distribučnej a nie k vyššej prenosovej sústave, kde platia nižšie sadzby poplatku, a nie je podložený vyčíslením a analýzou vzniknutých nákladov.
Regionálni distribútori elektriny naopak poplatok obhajujú. Tvrdia, že ide o snahu spravodlivejšie rozdeliť náklady na prevádzku a údržbu sústavy medzi odberateľov a výrobcov elektriny.
Čo ďalej?
G-komponent víri diskusiu aj v súvislosti s novelou zákona o podpore OZE, ktorú majú aktuálne na stole poslanci parlamentu. Navrhuje totiž úpravu definície prístupu do sústavy pre výrobcov a zavedenie povinnosti mať uzavretú zmluvu o prístupe.
Ak chce výrobca legálne užívať sústavu, po novom bude musieť uzavrieť zmluvu o prístupe a distribúcii elektriny. Zmluva pritom nemusí nutne obsahovať aj predmet zmluvy distribúcia elektriny, ak túto službu výrobca nevyužíva. Ak by zmluvu uzavretú nemal, má ísť o neoprávnené dodávanie elektriny do sústavy, pri ktorom by mal mať prevádzkovateľ sústavy nárok na náhradu škody a hrozilo by odpojenie výrobného zariadenia.
Výrobcovia tieto nové úpravy a postupy tvrdo kritizujú. Rozhodnutia súdov v ich prospech im v tomto prípade dávajú silnú muníciu argumentov. Výhľadovo sa zároveň otvára cesta pre ďalšie súdne spory.
Výrobcovia elektriny, rovnako ako distribučné spoločnosti, si všetky povinné platby aj nároky zo súdnych sporov zohľadňujú vo svojich nákladoch. V závere je to stále spotrebiteľ, ktorý ich zaplatí. Rovnako v prípade, že by distribučné firmy skutočne pristúpili k vymáhaniu škody od štátu, za najkratší koniec stále ťahá občan a daňový poplatník.
