6. 11. 2019
Ako vnímajú teplárenské firmy prechod na účinné CZT, zvyšovanie podielu zelenej energie v palivovom mixe alebo využívanie odpadového tepla? Na konferencii ENERGOFÓRUM® 2019 sa diskutovalo aj o budúcnosti sektora vykurovania a chladenia, ktoré zásadným spôsobom ovplyvní aplikácia zimného balíka EÚ.
Zdroj: sféra, a.s.
Moderátor diskusnej sekcie Rastislav Hanulák z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group na úvod pripomenul, že až polovica všetkej energie vyrobenej a spotrebovanej v krajinách EÚ sa využíva na vykurovanie a chladenie. „Ak chceme uvažovať o klimatickej politike alebo akýchkoľvek opatreniach klimatickej politiky, vykurovanie a chladenie sa nedá obísť.“
Vďaka zimnému balíku EÚ sa sektor vykurovania a chladenia ocitol opäť pod drobnohľadom. Revidované smernice priniesli nové výzvy. V prípade OZE ide o zvýšenie ich podielu o 1,3 % ročného priemeru, pričom smernica dáva možnosť započítať aj odpadové teplo až na úroveň 40 %. Krajiny musia do roku 2025 prejsť na účinné CZT. V opačnom prípade sa odberatelia budú môcť odpojiť od systému a vyrábať si teplo, resp. chlad vo vlastnej réžii s využitím OZE.
Podľa Hanuláka sa aktuálne na Slovensku vyrába niečo cez 50 % tepla v systémoch účinného CZT. Kľúčom k splneniu nových cieľov môže byť koncept CZT štvrtej generácie, ktorý počíta aj s využitím odpadového tepla, geotermálnej a solárnej energie, resp. uskladnenia špičkovej a sezónnej energie. Za dôležité označil opatrenia energetickej efektívnosti na strane budov.
Martina Olejníková zo spoločnosti Veolia Energia Slovensko v kontexte zimného balíka EÚ považuje za najväčšiu výzvu, ako zabezpečiť udržateľné vykurovanie vo forme účinného CZT. Štúdia Heat Roadmap totiž ukazuje, že v EÚ existuje potenciál na zachytávanie a využívanie odpadového tepla z priemyselných procesov, ktoré by sa mohlo do roku 2050 zvýšiť na 50 %.
Zdroj: sféra, a.s.
Kritikou zimného balíka EÚ nešetril Tomáš Drápela, predseda výkonnej rady Teplárenského združenia ČR. Skeptický je najmä v súvislosti s decentralizáciou tepelnej energetiky, kedy spotrebiteľ nie je iba pasívnym odberateľom, ale postupne sa stáva aj výrobcom energie, aktívnym účastníkom systému. „Je potrebné túto schizofréniu prežiť.“ Realita v ČR je podľa neho taká, že podmienky na trhu nie sú rovnaké a systémy CZT sa živelným spôsobom rozpadajú. Bez uhlíkovej dane nebude možné konkurovať malovýrobcom, ktorí si budujú plynové kotly. „Rastie množstvo 8 metrových komínov, ktoré nikto nekontroluje,“ doplnil. „Systém je funkčný a my ho revolučne búrame. Energetika sa znásilňuje politickými rozhodnutiami.“
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
