14. 11. 2018
Hlavnými trendmi v energetike sú zvyšujúca sa elektrifikácia, expanzia obnoviteľných zdrojov, zvraty v produkcii ropy a globalizácia trhov s plynom. Potvrdili to analytici Medzinárodnej energetickej agentúry vo svojom tohtoročnom výhľade.
Zdroj: Freepik
Geopolitické faktory čoraz výraznejšie tlačia na energetické trhy, čo podčiarkuje zásadný význam energetickej bezpečnosti, uviedla Medzinárodná energetická agentúra (IEA) pri príležitosti vydania novej publikácie World Energy Outlook (WEO) 2018, v ktorej zachytáva hlavné trendy a možné dopady na dopyt a ponuku energie, emisie uhlíka, znečistenie ovzdušia a prístup k energii.
Vo všetkých oblastiach energetiky budú mať podľa IEA národné vlády kľúčový vplyv na smerovanie budúcnosti energetiky. Dopyt po energii by podľa jedného z modelov agentúry mohol vzrásť do roku 2040 o viac než 25 %, čo si ročne vyžiada investície za vyše 2 miliardy dolárov.
„Naša analýza ukazuje, že viac než 70 % svetových energetických investícií bude poháňaných vládami, a teda odkaz je jasný – energetický osud sveta závisí od vládnych rozhodnutí,“ uviedol výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol. Kritickú úlohu preto zohrajú štátom riadené podniky a firmy, ktorým bude štát úplne alebo sčasti garantovať investičné výnosy.
OZE sú voľbou číslo 1
V prípade elektriny sú hlavným technologickým ťahúňom obnoviteľné zdroje. Vďaka poklesu nákladov a podpore v podobe rôznych vládnych politík budú podľa IEA v globálnom meradle tvoriť takmer 2/3 dodatočného výkonu. To ovplyvní zloženie globálneho mixu výroby elektriny. Podiel OZE by mal zo súčasných 25 % stúpnuť do roku 2040 na viac než 40 %. Stále však budú v závese za dvoma hlavnými zdrojmi, ktorými zostanú uhlie a zemný plyn.
Expanzia OZE síce prináša pozitívne environmentálne benefity, ale zároveň stavia tvorcov politík pred nový súbor výziev, na ktoré musia rýchlo reagovať, aby sa naďalej zachovala dostupnosť elektriny. Ide najmä o vyššiu variabilitu v dodávkach a väčšiu flexibilitu elektrizačnej sústavy. Neustále sa zvyšujúce podiely elektriny zo slnka a z vetra vyžadujú trhové reformy, investície do vedení a rozvodní a tiež do lepšieho využívania technológií na riadenie dopytu, ako sú inteligentné meradlá alebo batériové úložiská.
Zdroj: WEO2018 - OECD/IEA
IEA zároveň podčiarkla, že v prípade tvrdo regulovaných trhov, ako sú Čína, India či krajiny Blízkeho východu a juhovýchodnej Ázie, naďalej trvá riziko nadbytočných investícií. Inštalovaný výkon zdrojov, ktoré sú v súčasnosti v procese výstavby alebo vo fáze plánovania, predstihne reálne potreby systému. To zároveň ohrozuje cenovú dostupnosť elektriny pre viac než miliardu domácností po celom svete.
Široká elektrifikácia
Ďalším faktorom v prospech transformácie elektroenergetiky je vyšší dopyt, ktorý súvisí s rozvojom digitálnej ekonomiky, elektromobilitou a ďalšími technologickými zmenami. Aj preto sa IEA vo svojej novej publikácii bližšie pozrela na dopady vyššej elektrifikácie dopravy, budov a priemyslu.
Podľa autorov WEO 2018 očakávaná elektrifikácia povedie k dosiahnutiu vrcholu dopytu po rope do roku 2030, čím sa zároveň znížia objemy lokálnych škodlivých látok v ovzduší. Na redukciu emisií uhlíka to však bude mať len zanedbateľný dopad, ak sa zároveň neprijmú opatrenia na zvýšenie podielu OZE a nízkouhlíkových zdrojov elektriny, kam sa radí aj jadrová energia.
IEA v súvislosti s emisiami oxidu uhličitého a naplnením záväzkov podľa Parížskej klimatickej dohody upozornila, že väčšina emisií spojených s energetickou infraštruktúrou je už teraz v systéme zakliesnená. Najväčšiu zásluhu na tom majú elektrárne spaľujúce uhlie, ktoré predstavujú viac než tretinu týchto emisií do roku 2040. Súvisí to najmä s množstvom uhoľných projektov v Ázii, kde tieto elektrárne dosahujú priemerný vek len 11 rokov. Pred nimi sú teda ešte dekády ďalšej prevádzky. Pre porovnanie, priemerný vek uhoľných elektrární v Európe či USA je okolo 40 rokov.
