18. 3. 2022
Priamy dovoz LNG by pre Slovensko alebo Česko mohol nahradiť 10% až 20% súčasných dodávok plynu z Ruska, hovorí v rozhovore český analytik Michal Kocůrek. Členské krajiny EÚ by podľa neho mali začať rokovania s potenciálnymi exportérmi a súčasne podporiť rozvoj kapacít LNG terminálov v Európe. S expertom konzultačnej spoločnosti EGÚ Brno sme sa rozprávali aj o tom, akú úlohu môže zohrať vodík pre budúcnosť podnikania prepravcu plynu.
Zdroj: Archív Michala Kocůrka
Okamžite po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu sa začalo hovoriť o zásadnom prehodnotení energetickej závislosti EÚ na Rusku, v prípade krajín ako Slovensko najmä na zemnom plyne. Ako náročné bude prekopať paradigmu, ktorá tu dlhé dekády fungovala?
Osobne sa domnievam, že minimálne od jesene minulého roku môžeme v priamom prenose sledovať, aká nebezpečná a nevýhodná je pre celú Európu závislosť na dodávkach zemného plynu z Ruska. Bohužiaľ, túto závislosť sme si vedome vybudovali a upevňovali navzdory mnohým signálom, ktoré krajinám EÚ v posledných dvoch dekádach Rusko pravidelne vysielalo, predovšetkým tým v strednej a východnej Európe. Akceptácia plynovodu Nord Stream a potom Nord Stream 2 vládami oboch našich krajín toto dokonale dokresľuje.
Teraz sa teda otvára šanca, ako sa závislosti zbaviť, aj za cenu vysokých nákladov. Verejná aj politická podpora pre tento krok tu existuje. Zostáva však otázkou, ako dlho vydrží. Vzhľadom k očakávanej nespokojnosti verejnosti s rastom všetkých energetických služieb hrozí postupné oslabovanie snahy krajín EÚ skutočnú derusifikáciu dodávok plynu realizovať.
Ruský Gazprom si zatiaľ plní svoje obchodné záväzky v Európe, ale hrozba plynovej krízy je kvôli vojne na Ukrajine reálna. Aké kroky môžu v krátkodobom horizonte prijať štáty ako Slovensko alebo Česko, aby čiastočne znížili svoju závislosť na dodávkach plynu z Ruska?
Obidve krajiny majú v krátkodobom horizonte veľa možností, ako znížiť svoju závislosť na dodávkach ruského plynu. Medzi tie najrýchlejšie patria opatrenia na strane spotreby, ako znižovanie teploty pre vykurovanie rezidenčných a verejných budov. Zníženie vnútornej teploty z 23 na 20 stupňov Celzia zníži spotrebu plynu pre vykurovanie daného priestoru o takmer 20%.
Prechod na iné, viac emisné palivá, ako alternatívy k zemnému plynu je síce tiež relatívne rýchla možnosť, ale prichádza do úvahy až vtedy, ak by došlo k prerušeniu dodávok ruského plynu. V elektroenergetike je možné obmedziť spotrebu plynu v súvislosti s prevádzkou plynových elektrární iba ako špičkových zdrojov, nie zdrojov základného zaťaženia.
Ďalším opatrením, ktoré je potrebné realizovať čo najrýchlejšie, hoci dopad bude mať až v dlhšom časovom horizonte, je rokovanie o možnostiach dodávok plynu od neruských dodávateľov.
Vlády v ČR a SR, v spolupráci s kľúčovými plynárenskými či energetickými subjektmi (SPP či ČEZ) by mali začať rozhovory so svojimi partnermi v potenciálne exportných krajinách, tak ako aj v krajinách EÚ disponujúcich možnosťou odoberať LNG. Skvapalnený zemný plyn by mal zohrávať hlavnú úlohu v snahe o derusifikáciu dodávok plynu do EÚ. Zástupcovia členských krajín EÚ musia vyvinúť iniciatívu a podporiť rozvoj ťažby plynu či produkciu LNG v štátoch, akými sú USA, Kanada, Mexiko, Katar, Alžírsko, Nórsko, Egypt, tým, že budú ochotné podpísať stredne až dlhodobé odberové kontrakty.
Štátny SPP nedávno realizoval pilotnú objednávku LNG cez chorvátsky terminál LNG v objeme 80 miliónov kubíkov. Aký podiel z objemu súčasných dodávok by mohol perspektívne nahradiť dovoz LNG? Globálna skvapalňovacia kapacita sa podľa IEA blíži k maximálnemu využitiu.
Hoci Česko či Slovensko patria medzi vnútrozemské štáty, relatívne dobre prepojená plynárenská sústava v EÚ umožňuje aj týmto krajinám diverzifikovať dodávky pomocou LNG. Nie je reálne ani žiadúce, aby 100% dodávok týmto krajinám zabezpečoval priamy dovoz LNG. Napriek tomu diverzifikácia na úrovni napríklad 10% až 20% je v obidvoch prípadoch možná. Popri tom je dôležitý taktiež ďalší rozvoj kapacity importných terminálov v EÚ, ktoré umožnia európsky trh dostatočne zásobiť plynom.
Hlavní dodávatelia plynu do krajín ako Česko a Slovensko potom môžu nakupovať plyn na európskom trhu bez ohľadu na to, či v prípade LNG pôjde o nórsky či alžírsky plyn. Ďalší rozvoj ponuky LNG na svetovom trhu je v tomto smere nevyhnutný a európske krajiny sa musia teraz začať veľmi aktívne zapájať do rokovaní o rozvoji produkcie LNG a možnostiach jeho odberu.
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Ratingové agentúry už zareagovali zhoršením hodnotenia pre firmy patriace pod skupinu EP Infrastructure. Ako vnímate budúcnosť spoločností ako Eustream, ktoré sú biznisovo prakticky výlučne závislé na preprave ruského plynu, hoci do budúcnosti chcú štáty EÚ aj podľa versaillskej deklarácie postupne utlmovať súčasnú závislosť na dodávkach od Gazpromu?
Zmena charakteru podnikania spoločnosti Eustream smerom od tranzitu plynu k iba vnútroštátnej preprave je dosť pravdepodobná. Teoreticky veľkou šancou pre aspoň čiastočné zachovanie súčasného stavu by sa mohol stať už skôr avizovaný veľký rozvoj výroby vodíka na Ukrajine, ktorý by sa cez Slovensko mohol prepravovať ďalej do krajín EÚ. Vodík je v rámci Green Dealu aj versaillskej deklarácie o postupnej derusifikácii dodávok plynu jednoznačne preferovaným palivom.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu portálu.
Členstvom v platforme ENERGOKLUB® získate okrem prístupu k exkluzívnemu obsahu aj množstvo ďalších výhod.
