Anketa: Ako hodnotíte program novej vlády v energetike?

24. 4. 2020

Martin Vlachynský
analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS)

„Konečne sa na popredné miesto v energetickej politike dostalo posilnenie konkurenčného prostredia v energetike - vrátane kľúčového bodu, ktorým je deregulácia cien. Dúfam, že vláda sa tohto odhodlania bude držať aj v realite. Súčasná krízová situácia politikov láka koketovať aj s opatreniami, ktoré môžu byť v rozpore s týmto zámerom. Napríklad vynútené odpúšťanie poplatkov za neodobratú elektrinu môže ohroziť mnohých dodávateľov, a tým znížiť konkurenciu na trhu.

V súčasnej situácií je dosť možné, že nebude reálne dosiahnuť požadované podiely obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe a PVV naznačuje, že vláda si to uvedomuje. Verím, že sa podarí zrealizovať aj zvýšenie transparentnosti rozhodovania ÚRSO.

Dostavanie Mochoviec je už evergreen, bol by som ale rád, aby o dostavbe rozhodla ekonomická rentabilita, nie sľuby voličom. V prípade rozsiahlej ekonomickej krízy a dlhodobého prepadu spotreby a nízkych cien elektriny si viem predstaviť aj situáciu, kedy by dostavba zmysel už nedávala...“

Michal Hudec
predseda Združenia dodávateľov energií (ZDE)

„Časť PVV, ktorá sa týka energetiky, nie je síce sklamaním, ale súčasne ani revolúciou. Nová vláda pragmaticky reaguje na akútne problémy, ktoré rozvoj energetiky ako sektora viac brzdia než podporujú. Takýmito pozitívnymi prvkami sú najmä: deklarácia snahy o dereguláciu, záväzok koncepčne riešiť tému energetickej chudoby a výhľadovo personálno-odborne posilniť ÚRSO. Ako som však naznačil, v týchto bodoch ide len o reagovanie na súčasný stav.

Z hľadiska definovania celkovej vízie je toho v PVV veľmi málo, resp. takmer nič. Konkrétne mi chýba deklarácia vôle správnym spôsobom pristúpiť k implementácii štvrtého energetického balíka, čo je v tomto čase pre energetiku kľúčová a bytostná téma. S takýmto cieľom by logicky súvisela aj téza o celkovom audite národnej energetickej legislatívy a konkrétne hľadanie odpovede na otázku, či súčasný legislatívny stav je len akousi formálnou transpozíciou tých európskych pravidiel, ktoré tu boli už pred štvrtým energetickým balíkom, alebo súčasný legislatívny rámec naozaj reflektuje zamýšľané princípy a ciele európskeho práva.

V neposlednom rade mi chýba určenie strategickej vízie, kde vidí štát samého seba ako hráča v energetike, resp. aký trh s energiami štát preferuje. Napísať, že cenovo deregulovaný, je z hľadiska celkovej koncepcie pomerne málo. Aj napriek uvedeným výhradám však platí, že ak sa vláde podarí počas jej funkčného obdobia vyriešiť témy deregulácie, energetickej chudoby a odbornosti ÚRSO, voči doterajšiemu statusu quo to bude pre sektor obrovský pozitívny impulz.“

Richard Kvasňovský
výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftové zväzu (SPNZ)

„Vítame, že vláda premiéra Igora Matoviča si dala za cieľ znižovanie emisií skleníkových plynov. Plynárenstvo môže pri napĺňaní tohto cieľa výrazne pomôcť ako okamžite dostupné a cenovo výhodné riešenie. 

SPNZ hodnotí pozitívne, že sa aj nová vláda prihlásila k záväzku dosiahnuť na Slovensku uhlíkovú neutralitu do roku 2050 nákladovo efektívne a s týmto cieľom aj prehodnotí klimaticko-energetické ciele. Z nášho pohľadu si ich prehodnotenie vyžaduje aj aktuálna situácia v ekonomike. Naplnenie aktuálne stanovených cieľov si, podľa Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, vyžiada do roku 2030 ročne investície vo výške 1,8 % HDP. V očakávaní hospodárskej recesie však bude nedostatok verejných zdrojov na podporu takýchto mimoriadne ambicióznych dekarbonizačných investícií. Prioritou Slovenska by preto mala byť eliminácia tuhých palív v energetike, teda v systémoch CZT, v individuálnom vykurovaní, v priemyselných prevádzkach a tiež zvýšenie energetickej efektívnosti v priemysle a zastavenie trendu narastajúcich emisií z dopravy.

Oceňujeme, že súčasťou PVV je naďalej adresná podpora nákupu emisne efektívnejších kotlov na vykurovanie pre domácnosti. V súčasnosti približne 350 000 domácností na Slovensku používa na vykurovanie tuhé palivá, pričom 120 000 kotlov je starších ako 30 rokov. Podpora náhrady starých kotlov za tepelné čerpadlá by bola trikrát drahšia ako v prípade ich náhrady za nízkoemisné plynové kotly.

Pozitívny je aj fakt, že vláda chce preferovať nízkoemisnú formu dopravy. Ide nielen o elektromobilitu, ale aj o pohony na stlačený a skvapalnený zemný plyn (CNG, LNG). Určite nám však chýba záväzok vyššej podpory pohonov na LNG a CNG, napríklad formou podobných dotačných schém ako pre elektromobily.“

Ján Karaba
riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI)

„PVV sľubuje dlho očakávanú zmenu v prístupe štátu k energetike. Pozitívne hodnotíme hlavne snahy o ukončenie dotovania elektriny z domáceho uhlia, prijatie zákona o zmene klímy, zvýšenie konkurencie na trhu s elektrinou, decentralizáciu, odstraňovanie legislatívnych a regulačných bariér a samozrejme nezávislé a odborné fungovanie ÚRSO.

Ciele sú teda pekné a potrebné, no v SAPI nás bude zaujímať, ako ich chce vláda dosiahnuť. Potrebujeme signifikantne urýchliť výstavbu nových zdrojov a to bez konkrétnych riešení nepôjde. Vláda síce tvrdí, že chce podporovať lokálne zdroje, ale v súčasnej situácii, do ktorej ich uvrhla koronakríza, o ne investori budú mať len obmedzený záujem. Rovnako bolo ministerstvo hospodárstva nútené zastaviť aukcie a je otázne, kedy ich spustí...

Plány hodnotíme pozitívne, obávame sa však implementácie. Strany mali silné environmentálne programy a aj preto veríme, že spravia maximum v ich silách. V programovom vyhlásení vlády nám chýba plán implementácie zimného energetického balíčka do slovenskej legislatívy a praxe.“

Karel Hirman
energetický analytik (spolupracoval na volebnom programe strany PS/SPOLU)

„Časť PVV o energetike je podobne ako celé programové vyhlásenie, dosť ambiciózna, avšak pomerne málo konkrétna. Najkonkrétnejšie časti sa týkajú dostavby JE Mochovce, presnejšie ich prešetreniu a deklarovanému záväzku vlády 'prijímať potrebné opatrenia na ochranu majetku Slovenských elektrární, a.s.,' pod čím môžeme rozumieť to, že vláda v prípade hroziaceho bankrotu spoločnosti prevezme nad ňou kontrolu. Vzhľadom na aktuálny vývoj spotreby a hlavne cien elektrickej energie, je to veľmi dôležité vyhlásenie.

Druhým konkrétnym opatrením je potvrdenie záväzku ukončiť dotovanie ťažby uhlia a z neho vyrobenej elektriny do konca roka 2023. Vláda opakovane spomína dereguláciu dodávok a cien energií, avšak neupresňuje termíny ani spôsob, len konštatuje, že sa to udeje v súlade s platnou európskou legislatívou. V podobnom duchu sa tiež vláda zaväzuje zabezpečiť nezávislé a odborné fungovanie ÚRSO.

Vláda tiež chce odstrániť znevýhodnenie individuálneho vykurovania oproti centralizovanému zásobovaniu teplom, lenže opäť nie je jasné, v čom vôbec spočíva toto zvýhodnenie a ako chce riešiť hlavne negatívny dopad na sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. A to práve v kontexte iného svojho záväzku, ktorým je zohľadňovanie energetickej chudoby pri tvorbe politík v energetickej a klimatickej oblasti.

Vláda sa zmieňuje aj o podpore rozvoja obnoviteľných zdrojov (OZE) a zlepšovania energetickej efektívnosti, avšak opäť bez konkrétnejších opatrení a hlavne cieľových ukazovateľov. Naopak, pripúšťa podporiť 'prípadné predĺženie termínov' pre dosiahnutie požadovaného podielu OZE a ďalších záväzkov vyplývajúcich z tzv. zimného energetického balíka EÚ.“

Vladimír Slugeň
jadrový expert a predseda Slovenskej nukleárnej spoločnosti (SNUS)

„Oceňujem, že PVV má racionálny pohľad na energetické zdroje a nediskriminuje jadrovú energetiku. Efektívna a transparentná dostavba dvoch blokov v Mochovciach je žiaduca a s ohľadom na celosvetovú dlhodobú potrebu bezuhlíkových zdrojov nevyhnutná. Aj výstavba 5. bloku v Jaslovských Bohuniciach by pre Slovensko bola z tohto dôvodu veľmi zaujímavá. Tento projekt by mohol dostať šancu postupovať v synergii s ohlasovanou výstavbou nového bloku v Dukovanoch, ktorú dokonca česká vláda označuje ako reštart ekonomiky.

Zvýraznenie potreby odbornej diskusie na tému úložiska vyhoretého jadrového paliva naznačuje, že Vláda SR má záujem o vecný dialóg nielen s verejnosťou, ale aj odbornou komunitou a je si vedomá svojej zodpovednosti za likvidáciu rádioaktívnych odpadov (RAO). Výbornou príležitosťou je prebiehajúca aktualizácia dokumentu 'Vnútroštátny program a politika nakladania s RAO a vyhoretým jadrovým palivom' z roku 2015.“

Matúš Mišík
odborný asistent na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave

„Za najdôležitejší bod PVV z pohľadu energetiky považujem to, že sa v ňom vláda SR prihlásila k Európskej zelenej dohode, ktorej mnohé ciele dokument aj obsahuje. Tieto idú aj nad rámec energetiky a venujú sa aj širším klimatickým a environmentálnym témam, ktoré sú nevyhnutné pre transformáciu hospodárstva na dekarbonizované. Hoci PVV neobsahuje v mnohých prípadoch konkrétne ciele a čísla, oblasti, v ktorých vláda navrhuje aktivitu počas svojho úradu sú zamerané na prechod k dekarbonizovanému hospodárstvu, pričom dokážu naštartovať nové a ďalej rozvinúť existujúce procesy dôležité pre úspešnú tranzíciu ekonomiky. Takéto plánovanie je nevyhnutné vzhľadom na dlhodobú podobu tohto procesu.

Zaujímavou je absencia témy energetickej bezpečnosti a zemného plynu, ktorý dominoval slovenskej energetickej politike takmer posledné desaťročie. Jadrová energetika je v programe spomínaná len cez prizmu kritiky nedostavanej elektrárne v Mochovciach a krátkej zmienky o otvorení diskusie k trvalému úložisku vyhoreného jadrového paliva.

Zaujímavým je postoj PVV voči OZE, ktoré sú na jednej strane podporované s dôrazom na ich nákladovú efektivitu, na druhej strane hovorí vyhlásenie o možnosti predĺženia termínov pre dosiahnutie podielu OZE na energetickom mixe, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo na európskej úrovni. Program taktiež kritizuje malé vodné elektrárne a navrhuje niektoré projekty zrušiť."

František Stručka
analytik Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH)

„Uvedomujem si, že PVV je prienikom priorít štyroch politických strán s veľmi odlišným odborným zázemím v jednotlivých oblastiach, a preto zámery v ňom obsiahnuté hodnotím s istou mierou tolerancie pozitívne. Verím že, jednotlivé body budú realizované odborníkmi a že sa pretransformujú aj do konkrétnych krokov a cieľov, o ktorých ale bude treba opäť diskutovať, či v parlamente alebo na odbornej pôde. Ako človek z praxe by som preto uvítal ich bližšiu špecifikáciu a merateľnosť jednotlivých bodov, aby sa zabránilo vzniku nejednotnej interpretácie deklarovaných zámerov jednotlivými koaličnými partnermi, čoho svedkom sme boli v predchádzajúcej vláde, následkom čoho boli mnohé body programového vyhlásenia bývalej vlády nenaplnené.

Ak by som svoju pozornosť upriamil na oblasť energetiky, ktorá je súčasťou hospodárskej politiky, vyvstalo by mi viacero otázok: ako vláda plánuje riešiť budúcnosť prirodzených sieťových monopolov z pohľadu ich vlastníctva, keď o štátnom energetickom holdingu asi desať rokov iba počúvame, aký energetický mix chce vláda počas svojho funkčného obdobia dosiahnuť alebo či má vláda ambíciu dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe elektriny? Taktiež mi chýba v oblasti energetiky vyjadrenie k elektromobilite a smart technológiám, nakoľko tie môžu do značnej miery ovplyvniť výrobu a spotrebu energií v budúcnosti a na ktoré je potrebné sa zodpovedne pripraviť a otáznym zostáva aj to, či by sa kompetencia menovať predsedu ÚRSO nemala vrátiť prezidentovi republiky.“

Zuzana Oprchalová
výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie petrolejárskeho priemyslu a obchodu (SAPPO)

„Za SAPPO ako asociáciu prezentujúcu záujmy spoločností podnikajúcich predovšetkým v oblasti palív, chemických výrobkov, mazív či služieb motoristom vítame záujem vlády riešiť situáciu ohľadne regulácie v energetike, nakoľko ide o vstupné zložky, ktoré vstupujú do celého hodnotového reťazca našich výrobkov a ponúkaných služieb. Rovnako veríme, že navrhované riešenia prinesú zjednodušenie a sprehľadnenie regulácie sieťových odvetví a zároveň tiež odstránia viaceré deformácie konkurenčného prostredia v oblasti energetiky.

Záujem vlády o riešenie energetickej efektívnosti a deklarovaná podpora decentralizácie a deregulácie energetiky, môže priniesť pokrok v oblasti ochrany životného prostredia, a tiež riešení otázok tzv. energetickej chudoby, bez negatívnych dopadov na chránených odberateľov. Veríme, že tak ako je to deklarované, výdavky na opatrenia či zmeny vo financovaní v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia budú vynakladané efektívne a investície budú posudzované podľa kritéria hodnoty za peniaze. Pri deklarovaných cieľoch bude tiež dôležité, aby vláda vedela zodpovedne presadzovať národné záujmy v rámci EÚ.“

Stanislav Janiš
predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT)

„Kľúčové v PVV je podpora projektov zameraných na udržateľnosť a rozvoj energetickej infraštruktúry a ďalšej podpory rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, lebo Slovensko má energetickú infraštruktúru vrátane teplárenskej vybudovanú a do značnej miery aj s pomocou európskych fondov modernizovanú a môže sa pochváliť jedným z najmenej emisných energetických mixov.

Slovensko tak disponuje vo vykurovaní výhodnou pozíciou pre prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo a hlavne dosahovanie dobrej kvality ovzdušia nie len v zastavaných územiach.

V kontexte meniacich sa požiadaviek a úlohy spotrebiteľa, ktorý už nie je len pasívnym užívateľom, ale aj výrobcom energie a aktívnym účastníkom systému, poskytujú systémy CZT ideálnu infraštruktúru na etablovanie veľkého množstva energie z OZE aj v sektore vykurovania.

Flexibilné zdroje s vysoko účinnou kombinovanou výrobou poskytujú podporu potrebnú na vyvažovanie elektrickej sústavy a súčasne dodávajú teplo a teplú vodu hlavne pre obyvateľstvo. Toto flexibilné vyvažovanie nadobúda ešte väčšie opodstatnenie v súvislosti s podporou samo výrobcov, tzv. prosumerov.  

Sme radi, že PVV ide v intenciách kľúčových materiálov SR ako Národný program znižovania emisií, Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030, Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030.“

Radoslav Igaz
hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO)

„Úrad je v zmysle platnej legislatívy SR a EÚ výsostne nezávislý orgán. Zákon určuje, že úrad pri výkone svojej pôsobnosti postupuje nestranne a nezávisle a štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie osoby nesmú v zmysle zákona ovplyvňovať úrad pri vykonávaní jeho pôsobnosti. Predseda ÚRSO preto nepovažuje za dôvodné hodnotiť aktuálne PVV.“

Miriam Fiľová
tlačová hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR

„Vítame, že PVV si v oblasti energetiky kladie ambiciózne ciele a adresuje oblasti ako deregulácia cien za dodávku energií, riešenie energetickej chudoby, viaczdrojové financovanie podpory OZE, zvyšovanie konkurencieschopnosti hospodárstva znižovaním koncových cien energií prostredníctvom znižovania položiek, ktoré nesúvisia s ich dodávkou a fyzickou distribúciou a ďalšie.

Taktiež vítame ambíciu posilňovania trhových princípov a zvyšovanie transparentnosti a predvídateľnosti prostredia energetiky. Pri napĺňaní týchto cieľov očakávame, že vláda bude k zmenám pristupovať komplexne, s cieľom vybudovať stabilný legislatívny rámec, ktorý podnecuje k investíciám do energetiky a motivuje k využívaniu moderných technológií.

Inovácie a moderné technológie by mali byť nosným pilierom ďalšieho rozvoja energetiky Slovenska, zabezpečiť zvyšovanie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávky a distribúcie energií, ako aj kvality poskytovaných služieb. Tieto aspekty by sa mali stať budúcimi ukazovateľmi posudzovania úrovne energetického sektora na Slovensku.Vítame taktiež cieľ znižovania emisií skleníkových plynov, ako aj záväzok dosiahnuť na Slovensku uhlíkovú neutralitu do roku 2050.“