5. 3. 2019
Slovenská klimatická iniciatíva uskutočnila v priebehu februára prieskum medzi prezidentskými kandidátmi s cieľom zistiť, ako vnímajú energetickú efektívnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, budúcnosť spaľovania fosílnych palív alebo problém energetickej chudoby na Slovensku.
Položených bolo celkom deväť otázok. Hoci oslovení kandidáti mali na vyplnenie dotazníka 20 dní, väčšina z nich túto možnosť nevyužila. Nezáujem korešponduje s tým, že podobne ako pri parlamentných, ani v prezidentských voľbách nie sú témy súvisiace s energetikou alebo životným prostredím súčasťou mediálneho diskurzu, ani kampane jednotlivých kandidátov. Ako paradoxné pritom vyznieva, že na zaslané otázky neodpovedal ani Maroš Šefčovič, ktorý je podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za energetickú úniu (počas prezidentskej kampane činnosť v EK pozastavil).
Medzi kandidátmi, ktorí sa vyjadrili, panovala všeobecná zhoda v otázke znižovania emisií skleníkových plynov. Podľa Zuzany Čaputovej by mala byť budúca Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 nielen dostatočne ambiciózna, ale mala by sa pretaviť aj do legislatívnych zmien a aktívnych opatrení zo strany štátu. „Zvyšovanie energetickej efektívnosti, vrátane energetickej efektívnosti budov je príležitosť k znižovaniu energetickej chudoby, predovšetkým v najmenej rozvinutých regiónoch a vytváranie nových pracovných miest,“ zdôraznila Čaputová, ktorá je podľa nedávnych prieskumov (agentúry Focus a AKO) zverejnených pred začiatkom volebného moratória považovaná za jednoznačnú favoritku volieb.
Eduard Chmelár by presadzoval vyšší podiel verejnej dopravy na osobnej preprave. Riešenie vidí v cyklodoprave, prípadne v podpore elektrobusov v mestách a regiónoch, čo by viedlo k zníženiu emisií škodlivých plynov, hluku a prevádzkových nákladov. Štát by mal podľa neho podporovať aj elektromobilitu vo forme dotácií na kúpu vozidiel s elektrickým pohonom a systémových opatrení, akými sú skrátenie dĺžky odpisov pre podnikateľov, resp. zvýhodnenie prevádzkovateľov ekologických taxislužieb. Podporil by tiež daňové zvýhodnenie nízkoemisných, úsporných a elektrických vozidiel.
Intenzívnejšia orientácia na OZE, odklon od ťažby uhlia
Čaputová považuje odklon od využívania fosílnych palív za dôležitú tému, ktorej by sa malo Slovensko a vláda aktívne venovať. „Sama som sa do toho zapojila už v minulosti. Bola som spoluiniciátorkou kampane nebanujme.sk za urýchlenú spravodlivú transformáciu hornej Nitry a útlm ťažby.“
K zastaveniu ťažby uhlia na území Slovenska malo podľa názoru Eduarda Chmelára dôjsť už dávno. „Zároveň som za zavedenie progresívnej príjmovo neutrálnej uhlíkovej dane podľa úspešných vzorov zo zahraničia vo svete a v Európe. Cieľom je postupne rastúce zaťaženie spotreby pochádzajúcej z fosílnych zdrojov (ropy, uhlia, zemného plynu) a uľahčenie spotreby pochádzajúcej z alternatívnych zdrojov energie,“ uviedol.
Nesúhlasné stanovisko pri otázke ťažby uhlia vyjadril len Milan Krajniak. Bez dodatočného vysvetlenia sa tiež skôr prikláňa k názoru, že solárna a veterná energie nie sú budúcnosťou čistej, bezpečnej a nákladovo efektívnej výroby elektriny. Opačný názor v tejto otázke zastáva Čaputová. „V tomto smere je potrebné aby Slovensko investovalo to takzvaného smart gridu a súčasne zmenilo politiku sieťového regulátora tak, aby vytváral prostredie pre ich rozvoj a nie naopak,“ prízvukuje. Eduard Chmelár vníma energiu zo slnka a vetra v pozitívnom duchu, ale s istými výhradami. „Obávam sa, že po ropnom zlome to nebude stačiť, ale kým nemáme čistejší a efektívnejší zdroj energie, je to najbezpečnejšia cesta,“ vysvetlil.
Pokiaľ ide o investície do výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, Čaputová sa vyjadrila skôr súhlasne s doplnením, že najprv je potrebné odstrániť súčasné prekážky. Najviac ambicióznu víziu, pri realizácii ktorej by sa politici a najmä subjekty na trhu zapotili, predstavil Eduard Chmelár. „Mali by sme si stanoviť ambiciózny a výhľadovo konkrétny plán stať sa prvým stredoeurópskym štátom alebo aspoň štátom V4 využívajúcim stopercentne OZE.“
Boj s energetickou chudobou
Energetickú chudobu považuje za vážny problém každý z oslovených kandidátov. Podľa Zuzany Čaputovej sú, popri doprave, jedným z hlavných znečisťovateľov ovzdušia malé kúreniská. „Preto riešenie problému energetickej chudoby napomôže nielen klíme, ale aj ovzdušiu,“ uviedla.
Na záver dostali kandidáti možnosť vyjadriť sa aj k tomu, ako aktívne by mal samotný štát vstupovať do zabezpečenia prístupu k základným energiám pre znevýhodnené skupiny občanov. „Slovensko potrebuje mať nástroje, ktoré pomôžu ohrozenej časti populácie zvýšiť svoju energetickú efektivitu a začať využívať miestne obnoviteľné zdroje energie,“ skonštatovala Čaputová.
Asistenciu štátu v tejto oblasti považuje za nevyhnutnú aj Eduard Chmelár. „Je dokázané, že chudobní ľudia, ktorí väčšinu času a peňazí investujú do získania čo najlacnejších zdrojov, nie sú schopní sami si zabezpečiť environmentálnu udržateľnosť života, preto by mal pomôcť štát.“ Skôr nesúhlasný postoj pri otázke vytvorenia systému podpory pre bezpečný, spravodlivý a udržateľný prístup vyjadril Milan Krajniak. Podobne ako pri ostatných odpovediach, ani pri tejto stanovisko nevysvetlil.
Prezidentský prieskum sa organizoval prostredníctvom e-mailu v období od 30. januára do 18. februára. Oslovených bolo 15 kandidátov, dotazník zodpovedali 5 z nich. Okrem Zuzany Čaputovej, Eduarda Chmelára a Milana Krajniaka sa vyjadrila aj Bohumila Tauchmannová a József Menyhárt. Kompletné výsledky prieskumu nájdete tu.
Slovenská klimatická iniciatíva (SKI) združuje právnické osoby, odborné aj občianske združenia a jednotlivcov zo súkromného, verejného a neziskového sektora. Zakladajúcimi členmi sú združenia Budovy pre budúcnosť, Priatelia Zeme – CEPA, SAPI alebo Prognostický ústav SAV.