24.11.2022 10:32
Zdroj: SFÉRA, a.s.
Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) predstavila Štúdiu rozvoja veternej energetiky na Slovensku, ktorá identifikuje najzásadnejšie bariéry rozvoja tohto odvetvia a ponúka súbor politických odporúčaní za účelom naštartovania rastu získavania energie z vetra na Slovensku. Dokument vypracovala odborná skupina v rámci SAPI, spolupracovalo na nej široké spektrum aktérov.
Od roku 2003 nevznikla na Slovensku žiadna nová veterná elektráreň. Štúdia dáva túto skutočnosť do kontrastu s cieľmi rozvoja v oblasti veternej energie v platnom Národnom energetickom a klimatickom pláne (NECP). „Aktuálny trend tiež nenasvedčuje tomu, že by sa Slovensku mohlo podariť splniť cieľ 500 MW veternej energie do roku 2030. Zvlášť, ak si uvedomíme, že do roku 2022 sme plánovali mať už 100 MW inštalovanej kapacity a máme stále iba 3 MW,“ uviedol riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Prieskum: Odborníci kritizujú zlé podnikateľské prostredie
Súčasťou štúdie SAPI je aj dotazníkový prieskum, ktorý bol zaslaný 45 relevantným respondentom, resp. inštitúciám, medzi ktorými boli, okrem iných, zástupcovia developerov, advokátskych kancelárií, distribučných a konzultačných spoločností, finančných inštitúcií, či akademickej sféry. Z výsledkov vyplýva, že takmer 90 % z nich hodnotí kvalitu investičného prostredia a to špecificky pre projekty vo veternej energetike v SR ako veľmi zlú, resp. zlú. Zároveň, až 82 % respondentov upozorňovalo na neprimeranú dĺžku administratívnych a povoľovacích procesov súvisiacich s realizáciou projektov.
Najzásadnejšie bariéry rozvoja veternej energetiky na Slovensku
Štúdia SAPI konštatuje, že dôvodom status quo v oblasti veternej energie je séria viacerých druhov bariér. Sú nimi legislatívne (t. j., hodnotiace procesy podľa EIA, administratívna náročnosť získania osvedčenia na výstavbu a absentujúca certifikačná schéma inštalatérov veterných elektrární), regulačné (tzv. stop stav a G-komponent), ako aj o administratívne bariéry (nepredvídateľnosť procesu EIA, predlžovanie povoľovacích procesov a nevyhnutnosť splnenia podmienky charakteru tzv. výrobného územia pri územnoplánovacej dokumentácii). Pri technických bariérach hovoríme predovšetkým o vysokej nákladovosti a netransparentnosti poplatku za pripojenie do siete.
Ako problematické hodnotí štúdia aj negatívne vnímanie a postoj verejnosti k veternej energetike, vysoký počet nevysporiadaných pozemkov, či nepriaznivo nastavené podmienky v investičných aukciách. Všetky identifikované problémy majú podľa SAPI svoje riešenia. „Súčasťou dokumentu sa tak stala séria národných politických odporúčaní, ktorých pretavenie do praxe pomôže nielen podnikateľskému prostrediu, ale aj Slovensku pri plnení jeho cieľov v oblasti rozvoja sektora udržateľnej energetiky smerujúceho, okrem iného, k tvorbe zelených pracovných miest, posilneniu energetickej bezpečnosti, ako aj plneniu klimatických záväzkov štátu. „Zistenia, ku ktorým sme dospeli, jednoznačným spôsobom demonštrujú, že veterná energetika už viac nepotrebuje finančne náročné dotačné schémy, ale predovšetkým systémový a medzirezortne koordinovaný prístup, ktorý bude smerovať prostredníctvom odstránenia alebo zásadného zmiernenia pretrvávajúcich bariér k plneniu dekarbonizačných cieľov SR,“ zdôraznil autor štúdie a energetický konzultant Boris Valach.
Štúdia: Až 20 % územia SR môžu pokrývať veterné elektrárne
SAPI zároveň prezentovala vybrané výsledky Štúdie veterného potenciálu Slovenska, ktorú spracoval rakúsky Energiewerkstatt. Výskumníci zaradili do analýz meteorologické a geografické údaje, terénne charakteristiky aj základné environmentálne kritériá. Rovnako brali do úvahy odstupové vzdialenosti od obydlí a, samozrejme, aj podmienku splnenia dostatočnej veternosti. Po zohľadnení všetkých vyčíslili teoretický technický potenciál veternej energetiky na úrovni cca. 168.000 MW, čo predstavuje 420.000 GWh. Prírodný potenciál bol lokalizovaný na 20% územia (9.765 km2) krajiny.
Výsledky štúdie podľa asociácie SAPI potvrdzujú, že veterná energia môže zohrať významnú úlohu pri zabezpečení energetickej bezpečnosti Slovenska, ktorá v aktuálnom krízovom období čelí veľkým výzvam. „Je na čase, aby sa prestalo na projekty veterných elektrární pozerať ako na strašiaka, najmä ak už desiatky rokov pomáhajú v krajinách s často prísnejšími environmentálnymi normami riešiť tie isté výzvy, aké čakajú aj nás,“ poznamenal Ján Lacko, expert v oblasti OZE a člen výkonného výboru SAPI.