5. 4. 2018
Zdroj: Freepik
Slovenské ministerstvo hospodárstva neodmieta návrh revidovať smernicu EÚ o pravidlách pre trh so zemným plynom, avšak citlivo vníma potenciálne zmeny, ktoré by sa dotkli prepojovacieho bodu vo Veľkých Kapušanoch.
Európska komisia vlani v novembri navrhla zmeniť platnú legislatívu v súvislosti s výstavbou projektu Nord Stream 2. Požaduje, aby právo Európskej únie platilo aj na plynovody z/do tretích krajín, vrátane existujúcich a budúcich plynovodov až po hranice jurisdikcie EÚ. Opatrenia sa týkajú najmä prístupu tretích strán, taríf za prepravu, oddelenia vlastníctva a transparentnosti.
Ochrana interkonektoru SK-UA
„Pre SR je mimoriadne citlivá otázka uplatňovania pravidiel tretieho energetického balíčka na existujúcich plynovodoch (SR sa týka prepojovací bod Veľké Kapušany),“ uviedlo ministerstvo hospodárstva (MH) vo svojom riadnom predbežnom stanovisku, ktoré predložilo na pripomienkovanie.
Rezort zdôraznil, že pokiaľ ide o existujúce plynovody, ktoré nepatria do pôsobnosti článku 36 smernice, členské štáty budú môcť udeliť odchýlky z uplatňovania hlavných ustanovení smernice za predpokladu, že by odchýlka neohrozila hospodársku súťaž, účinné fungovanie trhu alebo bezpečnosť dodávok v Únii. Zohľadňujú sa tým už zavedené zložité právne štruktúry pre existujúce plynovody.
Slovensko bude preto v rámci ďalších rokovaní v Rade EÚ presadzovať také spresnenie definície prepojenia, ktoré jednoznačne potvrdí, že zavádzaná zmena definície prepojenia sa netýka existujúcej infraštruktúry s hraničným prepojovacím bodom (tzv. onshore interkonektorov, ako je napríklad plynovod Bratstvo v úseku Užhorod – Veľké Kapušany), ale že sa bude týkať len takých častí plynovodov, ktoré sa tiahnu medzi hranicou EÚ a bodom vstupu do/výstupu z tretích štátov.
MH chce zároveň ponechať súčasnú právnu úpravu, podľa ktorej použitie sieťových predpisov na takéto prepojovacie body závisia od rozhodnutia národných regulačných orgánov.
Kľučkovanie medzi paragrafmi
Jablkom sváru je výstavba nových potrubí popod Severné more, keďže propagátori ruského projektu Nord Stream 2 sa snažia využiť existujúcu legislatívnu neurčitosť.
Právne predpisy EÚ sa síce vo všeobecnosti uplatňujú v pobrežných vodách a vo výhradnej hospodárskej zóne členských štátov EÚ, avšak smernica o plyne výslovne nestanovuje právny rámec pre plynovody do tretích krajín a z nich. V dôsledku toho sa po právnej analýze dospelo k záveru, že pravidlá uplatniteľné na prepravné plynovody spájajúce dva alebo viaceré členské štáty, ktoré patria do rozsahu vymedzenia „prepojenia“, sa na takéto plynovody vstupujúce do EÚ nevzťahujú.
Podľa EK ale existuje prax uplatňovať zásady regulačného rámca z európskej smernice o plyne vo vzťahu k tretím krajinám, najmä prostredníctvom medzinárodných dohôd týkajúcich sa plynovodov vstupujúcich do EÚ.
Pozor na medzinárodné právo
Návrh revízie smernice EÚ sa ale nepozdáva ani niektorým právnikom. Ana Stanič zo spoločnosti E&A Law napríklad upozornila, že predložený návrh Komisie odporuje hneď niekoľkým prvkom medzinárodného práva.
Konkrétne má ísť o Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS) z roku 1982, ktorý hovorí, že „všetky štáty sú oprávnené klásť podmorské káble a diaľkové potrubia na kontinentálnom šelfe“.
Nesúlad vníma aj vo vzťahu so zmluvami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), z čoho by mohlo vyplývať riziko arbitráží zo strany Ruska, ďalej ustanoveniami o tranzite podľa článku 7 Zmluvy o energetickej charte a tiež viacerými bilaterálnymi investičnými zmluvami.O konečnej novej podobe smernice o plyne budú ešte spolurozhodovať krajiny EÚ aj poslanci Európskeho parlamentu.
