17. 4. 2018
Zdroj: Freepik
Slovenské úrady nedosahujú také úspory energie vo svojich budovách, ako prisľúbili uskutočniť v nadväznosti na povinnosť vyplývajúcu z európskej smernice. Chýbajú nám peniaze, neplníme časový harmonogram.
Inštitúcie ústrednej štátnej správy musia každoročne obnoviť 3 % z podlahovej plochy vykurovaných a/alebo chladených budov (s plochou nad 250 m2), ktoré vlastnia a využívajú a dosiahnuť pritom aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Táto povinnosť vyplýva zo smernice o energetickej efektívnosti, ktorá bola prijatá ešte v roku 2012. Slovensko sa zaviazalo, že alternatívnymi opatreniami zaistí, aby sa do roku 2020 každoročne ušetrilo 52,17 GWh energie.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vo svojej nedávnej správe z kontroly upozornil, že stanovený ročný cieľ sa zatiaľ podarilo naplniť len v roku 2015. V ostatné roky nebol objem úspor ani zďaleka dosiahnutý. Napríklad v roku 2016 sa vďaka obnove verejných budov dosiahli úspory energie len na úrovni 44 % ročného plánu. Aké sú dôvody neplnenia vytýčených cieľov?
Chýbajú peniaze
Hlavným problémom je nedostatočné finančné zabezpečenie programu obnovy týchto budov a tiež oneskorené začatie realizácie projektov financovaných z fondov EÚ.
Na rekonštrukcie verejných budov sa môžu využiť peniaze zo štátneho rozpočtu, eurofondov (z OP Kvalita životného prostredia a Integrovaného regionálneho OP), Environmentálneho fondu, úverov či programu MUNSEFF. Problémom je, že veľká časť relevantných budov sa nachádza v Bratislave, kde však nie je možné využiť peniaze z eurofondov ani Environmentálneho fondu.
„Podporný finančný mechanizmus, ktorý by umožnil financovať požadovanú každoročnú obnovu budov v bratislavskom kraji zatiaľ neexistuje,“ upozornil NKÚ. Dodal, že doteraz nebol vytvorený Národný fond energetickej efektívnosti, ktorý mal slúžiť práve na podporu financovania obnovy verejných budov.
Ďalšie nedostatky
Okrem nedostatku peňazí však NKÚ našiel chyby aj pri hodnotení projektov žiadateľov o dotácie a tiež pri samotnom prideľovaní dotácií. Stalo sa napríklad, že boli dotácie schválené skôr, než žiadateľ ukončil verejné obstarávanie, alebo envirofond pridelil peniaze aj na také budovy, ktoré na to nemali oprávnenie, či rozhodol o viacnásobnom poskytnutí podpory jednému subjektu na etapy.
Kontrolóri zistili, že sa neplní ani časový harmonogram plánu a realizácie obnovy verejných budov. Za ďalšie riziká označili neexistenciu celkových údajov v monitorovacom systéme energetickej efektívnosti o zdrojoch a sumách financovania obnovy budov, ako aj nedostatky v personálnej politike.
Podľa ministerstva dopravy a výstavby, ktoré má otázku obnovy verejných budov na starosti, spomaľuje ich obnovu aj zdĺhavé technické posudzovanie, navrhovanie opatrení a tiež proces verejného obstarávania.
Plány na papieri
Nástrojom na plnenie spomínaného cieľa úspor je každoročne aktualizovaný Plán obnovy relevantných budov (PORB). Vláda od roku 2015 určila na obnovu 139 objektov. Vyčlenená suma za roky 2016 a 2017 predstavovala viac ako 28,6 milióna eur. Za kontrolované obdobie však boli podľa NKÚ v skutočnosti obnovené len dve budovy.
Nová verzia PORB 2018, ktorá je aktuálne vo fáze predbežného pripomienkovania, hovorí, že celková podlahová plocha budov ústredných orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky energetickej hospodárnosti, je v tomto roku na úrovni viac ako 375 tisíc metrov štvorcových. Obnoviť by sa teda mali budovy s plochou takmer 11 260 m2. Ide hlavne o budovy ministerstva obrany, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, úrady spadajúce pod ministerstvo financií a tiež budovy okresných súdov, t.j. rezort spravodlivosti.
Celkové náklady sa odhadli na viac ako 10,4 milióna eur. Väčšia časť (takmer 6,3 milióna eur) má byť poskytnutá zo štátneho rozpočtu, zvyšok z OP Kvalita životného prostredia.
Hrozia nám sankcie
Najvyšší kontrolný úrad zároveň upozornil, že pokiaľ si Slovensko nebude dôsledne plniť záväzky, ku ktorým sa zaviazalo, hrozia nám zo strany Európskej komisie sankcie.
V rámci odporúčaní pre dotknuté úrady NKÚ odporučil najmä zaistiť čo najskoršie čerpanie zdrojov v rámci eurofondov a znížiť administratívnu záťaž v procese ich prideľovania. Taktiež by sa mal ustanoviť hlavný koordinátor a gestor plnenia cieľov do roku 2020 a zlepšiť monitorovanie úspor z obnovených budov.
Kontrolóri zdôraznili význam znižovania spotreby energie v budovách, nakoľko sa týmito opatreniami generuje úspora verejných financií a znižujú sa náklady na prevádzku. Taktiež sa zvyšuje komfort pre užívateľov budov, zveľaďuje majetok štátu, zvyšuje zamestnanosť v stavebníctve a znižujú negatívne vplyvy na životné prostredie.
Celú správu NKÚ z kontroly energetickej účinnosti vo verejnom sektore nájdete na tomto odkaze.
